projekt AJ TOTO JE UMENIE

 

Asociácia Divadelná Nitra upozorňuje prostredníctvom projektu AJ TOTO JE UMENIE, čo všetko vo verejnom priestore okolo nás je umenie.  V spolupráci s výtvarníkmi a architektmi touto značkou už od roku 2014 označujeme v Nitre zabudnuté a ignorované umelecké diela, sochy, objekty či budovy. 

Zapojte sa do projektu, v rámci ktorého označujeme zaujímavé zabudnuté alebo ignorované umelecké diela v Nitre a navrhnite, na ktoré dielo  podľa vás treba upozorniť. Po odobrení odborníkmi zabezpečíme výrobu tabule, ktorú umiestnime k objektu a na ktorej budú uvedené informácie o objekte.

 

Projekt pripravila a realizuje Asociácia Divadelná Nitra v spolupráci s projektom BUNKA pre súčasnú kultúru 

Prezrite si vo fotogalérii objekty, ktoré sme doteraz označili:

Rok 2014

Secesný dom, pešia zóna

1904 /1905

Budovu postavili pravdepodobne v rokoch 1904 až 1905 ako nové sídlo Nitrianskej ústrednej banky, druhej najstaršej banky na území Nitry. Na prízemí objektu sídlila expozitúra banky, vo vyšších podlažiach sa nachádzali byty. Budova patrí medzi architektonicky a výtvarne najhodnotnejšie domy Dolného Mesta. Reprezentuje kvalitnú architektúru začiatku 20. storočia so znakmi secesie a nastupujúcej moderny, vybudovanú pre zámožnejších obyvateľov.
Zdroj: http://www.nitra.sk

 

 

Budova Hlavnej pošty

1931, architekt: Josef Marek

Objekt postavili na účely Poštového a telegrafného úradu v Nitre na mieste starších prízemných domov ako jednu z prvých funkcionalistických administratívnych budov na území mesta. Predstavuje ukážkový príklad budovy pošty z medzivojnového obdobia 20. storočia, a to s jednoznačným vyjadrením funkčných celkov v jej architektúre. Architektonický návrh spracoval v roku 1928 Josef Marek, český architekt pôsobiaci na Slovensku. Výstavba objektu bola ukončená v roku 1931. Funkciu hlavnej poštovej budovy mesta plní nepretržite dodnes a zachovala sa v takmer autentickej podobe.
Zdroj: http://www.nitra.sk

Sídlisko Chrenová 1

Michal Maximilián Scheer (1962)

Prvým obytným súborom, ktorý prekročil rieku Nitra, bola Chrenová 1. Autorom tohto dodnes významného celku je Michal M.Scheer. Aj keď sa mnohé zámery autora neuskutočnili, ako napríklad dobudovanie občianskej vybavenosti a niektoré výtvarné realizácie, patrí tento celok k najvýznamnejším na Slovensku. Na prvý pohľad zaujme atypické rozostavenie štvorpodlažných budov do tvarov včelích plástov a 14-poschodové výškové budovy v tvare Y. „Štvorpodlažné objekty– ony sú síce rozvoľnené, ale aj nie sú – sú umiestnené v troch skupinách, A-B-C, základné tvary šesťuholníkov sú variované od uzavretia tvaru po ich rôzne otvorenia. Sledoval som nimi oblúk rieky a vytváral tak zelený pás z jednej i druhej strany rieky. Prevažná časť otvorených ‚dvorov‘ je orientovaná k rieke a k mestu. Pri urbanistickom i architektonickom riešení súboru som kládol dôraz najmä na jeho organické začlenenie do jestvujúcej mestskej zástavby tak, aby nenarušil klasickú siluetu hradného návršia s hradom v pohľade z hlavných prístupových komunikácií mesta.“ Takto o svojom diele rozprával sám autor.
zdroj: http://www.urbanita.sk

 

Súbor „Krajinských domkov“

1928, František Krupka


Obytný súbor tvoria štyri rovnobežné rady štvorpodlažných domov. Objekty sú koncipované ako solitéry, len zadný rad domov tvorí celok. Domy majú hladké omietnuté fasády, kamenný sokel a červené okenné šambrány. Vstupy do jednotlivých schodísk zvýrazňuje portál z červeného keramického obkladu. Ten istý obklad sa opakuje aj na stĺpikoch oplotenia. Zvláštnosťou súboru sú objekty pivníc umiestnené v susedstve zadných fasád jednotlivých domov. Tvorí ich podnož s malými vetrákmi a drevená nadstavba so stanovou strechou.
 

Štátna meštianska škola
(dnes Základná škola kniežaťa Pribinu)
 
Oskar Singer
 
Táto funkcionalistická stavba má asymetrický trojkrídlový pôdorys a pripomína budovu Bauhausu, ktorá bola inšpiráciou aj pre čisté bezozdobné tvary. Uplatnenie asymetrie sledovaním funkčných požiadaviek i výtvarný princíp sú tu dovedené do dôsledkov ako pri máloktorej inej stavbe tohto obdobia. Vstup je netypicky na nároží (smerom k centru mesta), hlavné schodisko je otvorené do veľkého bočného vestibulu. Učebne sú orientované do dvora, vpravo od vstupu vystupuje do popredia krídlo s telocvičňou. Za školou postavili podľa dobových zvyklostí vilu pre riaditeľa (smerom k Wilsonovmu nábrežiu). Vila má jednoduchú kubickú formu, na ktorej upúta polkruhová markíza. Súčasťou celého komplexu bol aj robotnícky klub. Okrem budovy Štátnej meštianskej školy je Singer autorom niekoľkých funkcionalistických víl v Nitre (napr. Vila K a Dom dr. R., obe na Kmeťkovej ulici)
 
 
Obytný súbor Párovce

1956 - 1963 Michal Maximilián Scheer
 
Os obytného súboru tvorí Štúrova ulica. Kolmo na ňu usporiadané obytné domy sú kombinované s obchodmi, službami a administratívou. Najčastejšie sa opakujú dva typy domov - výškový bodový dom s konkávne zakrivenou strechou strešnej nadstavby a pozdĺžny sekciový dom. Sídlisko nebolo dokončené v plánovanom rozsahu. Zaujímavým činom je pretvorenie prírodného prostredia tzv. Rolfesovej bane - po výsadbe zelene a doplnení malou architektúrou sa využíva na rekreačné účely. Urbanistická skladba i architektonický výraz domov zaraduje sídlisko k typickým príkladom neskorej moderny.

 
Areál SPU
 
1961 – 1966, architekti:Vladimír Dedeček a Rudolf Miňovský
 
Vysokoškolský komplex SPU postavili v rokoch 1961 – 1966 podľa projektu architektov Vladimíra Dedečka a Rudolfa Miňovského. Radí sa medzi najkvalitnejšie diela domáceho povojnového modernizmu. Cesta, ktorú absolvoval autor so svojím tímom, nebola jednoduchá, najmä sa zdĺhavo rokovalo o umiestnení celého komplexu, ktorý sa podarilo nakoniec umiestniť na miesto bývalého letiska. Od svojho vzniku sa dielo stalo výraznou dominantou mesta. Aula univerzity so svojím kruhovým pôdorysom sa stala charakteristickým prvkom celej stavby, ktorá sa hrdí titulom stavba 20. storočia na Slovensku a v súčasnosti sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. Vladimír Dedeček má vo svojom portfóliu viacero školských budov a areálov na Slovensku.
 
 
Bytový dom Triangolo
 
2008, architekti: Ivan Matušík, Sebastian Nagy
 
Je dielom jedného z najvýznamnejších architektov na Slovensku Ivana Matušíka a mladého architekta Sebastiana Nagya. Nitrianska pahorkatina, Zobor a meander rieky Nitra sa stali hlavnými inšpirátormi vzniku stavby. Prírodné dominanty mesta sa stretli, aby pomohli vzniku architektonickej dominanty. Výraznú úlohu, samozrejme, zohrala parcela, na ktorej stavba vznikala a predurčila jeho netypický pôdorys. Materiálové prevedenie v konečnom výsledku podtrhlo zámer autorov.
 
 
 
 
 
Žabia fontána
 
1935, autor: Július Bártfay
 
Autorom Žabej fontány v Mestskom parku je nitriansky rodák Július Bártfay. Fontána vznikla v roku 1935. Bártfay svoje sochárske vzdelanie získal v Paríži a neskôr v Ríme. Od roku 1930 sa usadil v Nitre, kde vytvoril niekoľko sochárskych diel.
 
 
 
 
 Budova Československého Červeného kríža

1931 František Lydie Gahura
 
Je to jedna z mála stavieb, ktoré na Slovensku postavil hlavný zlínsky architekt František L. Gahura.
Funkcionalistický motív preskleného polvalcového schodiska, hoci je inde všeobecne známy, sa u nás vyskytol iba vo veľmi malom počte stavieb. Tu je spojený s neobvykle vysunutým preskleným vstupným nárožím.
 
 
Mozaika na študentskom domove

Dezider Castiglione


Autorom mozaiky je akademický maliar DEZIDER CASTIGLIONE. Narodil sa v roku 1924 v Hlohovci. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike a monumentálnej tvorbe v architektúre.
Svoje práce vystavoval na niekoľkých samostatných aj kolektívnych výstavách a v roku 2002 vydal knihu Zomrieť v San Franciscu. Ako prvý na Slovensku skúšal sklobetónovú techniku. Jeho diela nájdeme na mnohých miestach našej krajiny, jedno z prvých zdobí fasádu Študentského domova v Nitre.
“Žiadali sme, aby výzdoba zodpovedala charakteru vysokej školy ako poľnohospodárskej inštitúcie, ktorá vychováva ľudí a rozvíja vedu. Autor vytvoril veľkoplošnú mozaiku, na ktorej je slnko ako energetický zdroj, premena energie cez rastlinnú výrobu, je na nej kombajn aj hovädzí dobytok, no aj mikroskop ako symbol vedy. Nepopustil, keď som sa ohradil, že slnko je všade na svete zlaté. A tak je na mozaike podľa umelcových predstáv slnko červené…" podľa slov vtedajšieho rektora vysokej školy Emila Špaldoňa
zdroj: Klub priateľov Starej Nitry 
 
 
Rok 2015
 
Vila Dr. Werőa

1927, architekti Friedrich Weinwurm a Ignác Vécsei


V roku 1932 publikácia Moderne villas en Landhuisen in Europa en Amerika zaradila medzi najprogresívnejšie moderné obytné stavby nitriansku vilu architektov Weinwurma a Vécseia. Stupňovitú terasovú stavbu v duchu purizmu, ktorá vyrástla v roku 1927 na trojuholníkovej parcele, charakterizovali „čisté” biele fasády s jednoduchými oknami, atypické zalomenie hlavnej fasády s predzáhradkou a funkčné riešenie interiéru.
V závere 80. rokov vilu zbúrali. Na jej mieste dnes stojí napodobenina, ktorá má pripomínať niekdajšie hodnoty a slávu.
 
 
 
Židovský cintorín

S vyše piatimi tisícami hrobov, viac ako 250-ročnou históriou a rozlohou je jedným z najväčších a najzachovalejších na Slovensku. Na náhrobných pomníkoch sú vytesané osudy významných občanov, ale i jednoduchých pracovitých ľudí. Jedinečnou pamiatkou v ortodoxnej časti cintorína je hrob vynikajúceho učenca a zázračného rabína Ezechiela Banetha.
V minulosti bol cintorín tehlovým múrom rozdelený  na ortodoxnú a neologickú časť. Počas 2. svetovej vojny bol značne poškodený. V ortodoxnej časti cintorína sa nachádza pamätník obetiam holokaustu venovaný pamiatke viac ako 6 000 židovských obyvateľov Nitry a okolia, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. 
Je miestom každoročnej spomienkovej tryzny za obete holokaustu. 
 
 
Kostolík sv. Štefana kráľa

12. storočie

Stredoveký kostolík je jednou z najstarších stavieb v meste. Stojí na základoch svojho predchodcu z 10. storočia. Bol zničený Turkami a tak ho v 18. storočí prestavali. V 60. rokoch 20. storočia ho pred plošnou asanáciou starej osady Párovce zachránili odborníci. Dodnes si zachoval svoj starobylý ráz.
K stredovekej etape jeho dejín neodkazujú len jeho viac než tisícročné základy, ale aj cenné fragmenty nástenných malieb v jeho interiéri či drobné štrbinové okienko svätyne. Dnes slúži gréckokatolíckej cirkvi.
 
 
 
Súsošie Umierajúci vojak

Niekedy v r. 1914 – 1918, sochár Alexander Finta


Kristus vo svojom náručí pridŕža bezvládne telo vojaka. V zachytenom momente sa spája bolestná neprávosť straty života muža v najlepších rokoch s nádejou, že tragickú krivdu nakoniec odstráni Boh.
Súsošie vytvoril rumunský sochár Alexander Finta, ktorý sa počas prvej svetovej vojny ako vojak dostal do Nitry. Dielo bolo možno priamo ovplyvnené obavami autora. Alexander Finta v r. 1919 odcestoval do Brazílie, kde sa podieľal na sochárskej výzdobe parlamentu. V r. 1929 sa dostal do USA, kde študoval a do konca života pôsobil ako sochár a ilustrátor.
 
 
 
Ferenitka

1911 – 1913, spoločnosť Adolf Kramer a synovia


Továrenský areál Ferenitky je príkladom typickej industriálnej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia. Podnik Ferrenit zameraný na spracovanie azbestu a výrobu azbestocementovej strešnej krytiny založil Adolf Kramer. V období Prvej Česko-slovenskej republiky mal 100 – 150 zamestnancov. Po druhej svetovej vojne a znárodnení v roku 1948 sa výroba dokonca rozšírila do Mlynáriec a prebiehala plynule až do 90. rokov.
Po privatizácii v roku 1995 firma začala pomaly zanikať.
 
 
Socha Piety

19. storočie, autor neznámy


Nenápadná socha Sedembolestnej Panny Márie, typická pre obdobie prvej polovice 19. storočia, má za sebou zaujímavú históriu a putovanie. Do konca 60. rokov stála pred dnešným Domom služieb, no počas jeho výstavby bola vyhodená na smetisko. Pred stratou  a zabudnutím sochu zachránila pani Cecília Bógyová, ktorá ju previezla a ukryla do vlastnej pivnice. Po smrti záchrankyne bola pieta umiestnená na jej hrobe. Mesto Nitra sa v roku 2005 rozhodlo sochu obnoviť a o rok neskôr ju vrátilo na pôvodné miesto. Originál zreštauroval bratislavský architekt Tomáš Kucman. Na hrobe Cecílie Bógyovej je dnes umiestná verná kópia. 
 
 
 
Vila, Kmeťkova 11

30. roky 20. storočia, architekt neznámy


Rodinný dom patrí k zaujímavým stavbám obdobia funkcionalizmu. Priečelie strohej hmoty domu oživujú dve terasy nad sebou, horná otvorená, dolná krytá, so stĺpmi a betónovým zábradlím s geometrizujúcim vzorom. Nedbalosť a ľahostajnosť súčasných majiteľov zapríčinil jej terajší žalostný stav.
 

 
 
Dekoratívna stena a bytový dom

1959 – 1966, Michal Maximilián Scheer, Tibor Bartfay


Už koncom 50. rokov sa začalo s realizáciou odvážneho projektu bytového domu architekta Michala Maximiliána Scheera. 101 bytov stojí na rade železobetónových pilierov, ktoré sa smerom nadol zužujú tak, že už pri výstavbe vyvolávali u odborníkov dojem vážneho statického hazardu.
Rok po dokončení stavby bola na časť pilierov v prízemí inštalovaná 14 metrov dlhá dekoratívna stena z betónu a hutníckeho skla. Jej autorom je nitriansky sochár Tibor Bartfay.
 
 
 
Obchodný dom PRIOR

1970 – 1974, architekti Ivan Matušík a Pavol Lichard


V obchodnom dome sa jednoznačne odráža architektonický prejav slovenského architekta Ivana Matušíka. Nitriansky Prior z rokov 1967 – 1969 je reprezentantom neskorej moderny a brutalizmu u nás. Na presklený dvojpodlažný parter je nasadená mohutná blokovitá hmota s pásovými oknami charakteristickými pre predvojnový funkcionalizmus. Posunom je jej zdanlivé rozčlenenie na niekoľko častí oddelených zvislými štrbinami na fasáde.  Prior bol obložený pre Matušíka typickým keramickým obkladom, ktorý začal v 90. rokoch pre zlé osadenie postupne opadávať. Jedným z kľúčových prvkov je mohutná železobetónová dvojúrovňová terasa, ktorá z exteriéru sprístupňuje poschodia obchodného domu z troch strán prostredníctvom širokých nástupných schodíšť a rampy pre motorové vozidlá. 
 
 
 
Bývalá hospodárska škola

1931 – 1932, architekt Jiří Grossman


Český architekt Jiří Grossman projektoval v architektonickej dvojici s Alojsom Balánom predovšetkým pre Bratislavu. Výnimočne v rokoch 1929 – 1931 navrhol modernú budovu Štátnej odbornej hospodárskej školy pre Nitru. Kultivovaný architektonický výraz budovy charakterizujú predovšetkým čisté fasády a jednoduché pravouhlé okenné otvory. 
Zvláštnu pozornosť si zaslúžia rozmerné skladacie okná na prízemí a to predovšetkým pre ich dômyselne konštruované oceľové rámy. Budova patrí Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, vďaka ktorej prešla v poslednom období citlivou generálnou rekonštrukciou.
 
 
 
Ak viete v meste Nitra o "zabudnutom, či ignorovanom" umeleckom diele (objekt, budova, socha, úžitkové dielo) na verejne dostupnom mieste, na ktoré by ste radi poukázali, vyzdvihli jeho význam či umeleckú hodnotu a navrhli by ste ho označiť značkou AJ TOTO JE UMENIE, pošlite na .(Pre zobrazenie tejto e-mailovej adresy musíš mať zapnutý JavaScript) informáciu spolu s aktuálnou fotografiou a adresou, kde sa dielo nachádza. 

Festival podporili