Verejná diskusia: Načo pamať?

21:30 – 23:00, Divadlo Andreja Bagara v Nitre – Veľká sála, na javisku
Verejná diskusia
Načo pamať?

Verejna debata s odbornikmi, 
moderuje: Michal Havran

V poslednom čase sa s pamäťou stretávame veľmi často. Pátrame po zaniknutých či zmiznutých tradíciách, vypĺňame biele miesta, spomíname, prehodnocujeme minulosť, vyrovnávame sa s traumami, hľadáme spravodlivosť, dohadujeme sa, čo zabudnúť alebo odpustiť, reštituujeme, študujeme archívy, nakrúcame filmy a dokumenty, zakladáme ústavy národných a iných pamätí.

Pamäť, spôsob, akým sa snažíme alebo nie vyrovnať sa s dedičstvom politických polícií, ktoré zasiahli do fungovania našich spoločností, funkcie historickej pamäte a mnohé ďalšie problémy súvisiace s pamäťou nielen ako historicko-sociálno-politickým fenoménom sú témou verejnej debaty nazvanej provokatívne NAČO PAMÄŤ?

Moderuje:
Michal Havran (1973), publicista a spisovateľ, zakladateľ a šéfredaktor portálu jetotak.sk bude diskutovať so svojimi hosťami:

 

Hostia:

Thomas Irmer, DE (1962)– vyštudoval germanistiku a amerikanistiku na univerzite v Lipsku, Získal Fulbrightovo štipendium v USA, neskôr vedecky spolupracoval s Univerzitou v Lipsku. V rokoch 1998 - 2003 pôsobil ako šéfredaktor časopisu Theater der Zeit, do roku 2006 ako dramaturg na festivale spielzeiteuropa / Berliner Festspiele. Prednáša o americkej dráme na Kennedyho inštitúte na Freie Universität v Berlíne.
Publikoval mnoho štúdií a článkov o dráme a súčasnom divadle v odborných časopisoch  Theater Heute (Nemecko), Didaskalia (Poľsko), Shakespeare (Nórsko), Színház (Maďarsko), Maska (Slovinsko) a v ďalších. Je autorom mnohých dokumentárnych filmov na divadelné témy. Od 2003 pôsobí ako konzultant pre výber inscenácií do hlavného programu Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra.
Najdôležitejšie publikácie: Metafiction, Moving Fictions, Moving Histories (1995), Frank Castorfs Volksbühne (2003), Die Bühnenrepublik - Theater in der DDR (2003), Luk Perceval - Theater und Ritual (2005), Flucht nach vorn – Andrzej Wirth (2013).

Marius Oprea, RO (1964) – rumunský historik (špecializácia na nedávnu históriu), básnik a esejista. Vyštudoval históriu na Univerzite Bukurešti. Jeho hlavnou špecializáciou je archeológia a dejiny rumunského stredoveku. Ale titul PhD. získal za dizertáciu na tému úlohy a vývoja komunistickej éry tajnej polície Securitate v rokoch 1948 až 1964: Úloha a vývoj Securitate (1948 – 1964). Oprea v súčasnosti pracuje ako novinár a vedec v Rumunskom inštitúte súdobých dejín (IRIR). Zároveň pôsobí vo funkcii prezidenta Ústavu pre vyšetrovanie zločinov komunizmu a Pamäť rumunského exilu. Ako básnik debutoval v zbierke Pauza na dýchanie spolu s autormi Simonou Popescu, Caius Dobrescu a Andreja Bodie. Marius Oprea je autorom viac ako sto článkov o aspektoch histórie Securitate, ktoré boli zverejnené v tlači, vysielané v Rádiu Slobodná Európa alebo sú zahrnuté do zbierok štúdií a vedeckých publikácií, napr.: Deň, na ktorý sa nesmie zabudnúť. 15. november 1987, Brašov (spoluautor Stejărel Olaru, 2002), Dedičia Securitate (2004), Tvár smrti: dialóg Vladimíra Bukovského o povahe komunizmu (2006), Bašta krutosti. História Securitate (1948-1964), (2008).

 

Péter Hunčík, SK(1951) – lekár psychiater, spisovateľ. Pred rokom 1989 publikoval básne, eseje a rozprávky. V decembri 1989 založil prvý nezávislý maďarský časopis NAP a stal sa jeho šéfredaktorom. Bol poradcom prezidenta Václava Havla. Je jedným zo zakladateľov českej televízie Nova. V období 2002 – 2008 prednášal na Carleton University v kanadskej Ottawe a Wesley University v Budapešti. V súčasnosti je aj riaditeľom Centra pre výskum interetnických vzťahov Fórum inštitútu pre výskum národnostných menšín v Šamoríne. Pracuje ako psychiater vo Veľkom Mederi. Publikuje v oblasti psychiatrie, v spoločensko-politickej oblasti, v dennej tlači a v spoločenských a literárnych periodikách. Za román Hraničný prípad (2008) zo svojrázneho slovensko-maďarského prostredia mesta Šahy získal na Slovensku Cenu Alfonza Talamona, Cenu Imreho Madácha, cenu Posonium a v Maďarsku Cenu Sándora Bródyho (2009).

Pavel Paleček, CZ (1977) – historik, absolvent Masarykovej univerzity v Brne, študijných pobytov na Max Planck Inštitúte v Berlíne (2003), University of Minnesota (2002) a Columbia University (2005). Pracovník Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky. Zaoberá sa dejinami komunistickej perzekúcie, históriou vedy a medzinárodnými vzťahmi. Autor kníh a filmových dokumentov, napríklad: Komunistický režim a politické procesy v Československu, (Brno 2001), Likvidace ostatků obětí nacismu a komunismu na území Československa (Brno 2002), Exil a politika: historici o nejnovějších dějinách a o sobě (Tišnov 2004).

Jakub Pacześniak, PL (1974) – filológ, vysokoškolský učiteľ, doktorand na Jagelonskej univerzite, básnik, prekladateľ. Naposledy vydal zbierku básní  V temnote slova (2011). Ako prekladateľ pracuje okrem iného pre nakladateľstvo Znak a pre Teatr Wielki – Opera Narodowa vo Varšave. Publikuje v literárnych časopisoch a v periodikách „Tygodnik Powszechny“, "Rzeczpospolit", „Znak“. Pôsobil na univerzitách v Olomouci a Budapešti, v súčasnosti je lektorom poľského jazyka na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Spolupracuje s Ústavom pamäti národa vo Varšave (The Institute of National Remembrance in Warszaw).


Diskutujúci budú reagovať aj na tieto okruhy problémov:

  • Hovoríme o „vyrovnaní sa s mimunulosťou” a o „jej poznaní”. Zrejme sa ju dá poznať, no ako sa s ňou vyrovnať? Čo znamená „vyrovnanie s minulosťou?”
  • Dá sa povedať, že krajina, z ktorej pochádzate, našla prijateľný spôsob, ako sa postaviť k minulosti? 
  • Hrajú jednotlivé inštitúcie a legislatíva nejakú úlohu v budovaní historickej pamäti? Dá sa vôbec historická pamäť dizajnovať inštitucionálne? 
  • Proces dekomunizácie je bolestivý. Akým spôsobom sa vyrovnať s dedičtvom, ktorého nositeľmi sú ešte dnes milióny ľudí? 
  • Adam Michnik a mnohí iní bývalí disidenti dnes varujú pred hrozbou druhogeneračného antikomunizmu. Michnik ho považuje za jeden z veľkých vnútorných komplexov našich spoločností, za eufemizmus, ktorým nahrádzame našu neschopnosť ísť ďalej. Ako to vnímate vy? 
  • Ako fungovalo spoločenské vedomie v jednotlivých obdobiach totality a ako funguje teraz?
  • Ideológie totalitného štátu presadzovali akýsi „spoločný záujem”. Je možné, aby niečo také jestvovalo? Jestvuje niečo také dnes?
  • Je možné dnes sformulovať nejaké sociálne utópie? Aké sú? Sú dejepis, pamäť súčasťou školských osnov? Ako?
  • Ako funguje vzdelávanie v oblasti nedávnej histórie?
  • Môže umenie zohrať nejakú úlohu v procesoch vyrovnania sa s minulosťou?
  • Čo rozumieť pod pojmom hrubá čiara?
  • Prečo došlo k hrubej čiare, aké bolo jej ideové či praktické pozadie, ako to poznačilo legislatívu?
  • Ako sa formovala legislatíva novovzniknutých štátov ? Čo sa kde do nej v konrétnych prípadoch premietlo dobré a čo zlé?
  • Ako sa menil spoločenský „etický rámec” v rôznych obdobiach komunistickej diktatúry a po jej páde? (50-te, 60-te, 70-te, 80-te, 90-te roky)
  • Manipulácia faktami - ako vyzeral svet z pohľadu totalitných ideológií a prečo práve tak?
  • Ako fungovali „sovietske satelity” - akú mieru autonómie si vybudovali a od čoho to záviselo? 
  • Povojnová situácia v našich krajinách, aké boli predpoklady nástupu diktatúr?
  • Boli nejaké rozdiely vo fungovaní politických polícií? - počty ľudí, agenda, metódy…
  • Bolo vydanie zoznamov spolupracovníkov politických polícií dobrým alebo chybným krokom ? Aké boli dopady tohto kroku a ako sa postupne jednotlivé štáty s vydaním zoznamov vysporadúvali?

 

Verejná debata sa koná v rámci projektu Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície, ktorý podporili:

                 

                                                          

Festival podporili