Denníky z ciest
S cieľom načerpať inšpiráciu, podeliť sa o skúsenosti a vyhľadávať zaujímavé inscenácie do programu festivalu cestujú členovia Dramaturgickej rady a vedenia po rôznych európskych festivaloch, no zúčastňujú sa aj na pracovných stretnutiach pripravovaných medzinárodných projektov. Romana Maliti bola na niekoľkých ruských, ukrajinských a rumunských divadelných podujatiach.
Rumunsko: Sebabičovanie „Románov stratených na Balkáne“
Festival národnej drámy v Temešvári zmenil názov a rozrástol sa – Európsky festival divadelného umenia / Festival novej rumunskej drámy. Po prvýkrát prišli organizátori s medzinárodnou sekciou, ale aj so zapojením medzinárodnej poroty. Porotcovala som spolu s hercom Tonym Nardim (Kanada) a režisérom Christianom Papke (Rakúsko). Kým festival novej drámy na Slovensku mal problém nájsť adekvátneho reprezentanta kvalitnej inscenácie súčasnej slovenskej drámy, v Rumunsku ich bolo v programe súťažnej sekcie dvanásť a nesúťažne sa zúčastnili ďalšie tri.
Rumuni sa neboja rozprávať o sebe a svojich vinách, občas sa dokonca zdá, že sebabičovania „Románov stratených na Balkáne“ je až príliš – prevažná väčšina hier a inscenácií bola dokumentárna, reflektovala národnú mentalitu, identitu, minulosť a proces transformácie po roku 1989. Niektoré texty zaujali odvážnymi témami a sociálnou kritikou – Prehlasujem na vlastnú zodpovednosť mladej herečky Aliny Serban o jej hľadaní cesty k stotožneniu sa s rómskym pôvodom; nezávislý projekt herečiek Národného divadla v Kišiňove Casa M o rôznych formách domáceho násilia; Ich Clown o rumunských gastarbaiteroch v Nemecku a Británii.
Víťazná inscenácia Rosia Montana: fyzicky a politicky hovorí o predaji pozemkov zahraničnému investorovi v oblasti Rosia Montana kvôli obnoveniu ťažby zlata a uránu. Počas niekoľkých rokov kauza nabalila korupčné a politické aféry a rozvrátila vzťahy v dedine. Toto dokumentárne divadlo nepatetizuje tému, má nadhľad nad problémom – nad vinníkmi i obeťami a vo svojej javiskovej forme originálne skáče medzi žánrami. Tím vynikajúcich mladých dramatikov a režisérov – Gianina Carbunariu, Stefan Peca a Andrea Valean – na inscenácii spolupracovali s hercami Maďarského štátneho divadla v Cluji.
Na Ukrajinu na Tandem(e)
Asociácia Divadelná Nitra je jednou z 32 inštitúcií z rôznych európskych krajín (Rumunsko, Slovinsko, Francúzsko, Česko, Veľká Británia, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Maďarsko, Litva, Švédsko, Lotyšsko), ktoré dostali možnosť získať prehľad o aktuálnej umeleckej a kultúrnej scéne na Ukrajine a vytvoriť partnerstvo s kultúrnymi manažérmi, inštitúciami či projektmi. Na jar sme sa zapojili do výzvy projektu TANDEM – Cultural Managers Exchange – Ukraine/European Union/Moldova, ktorý je výsledkom spolupráce Európskej kultúrnej nadácie (Euroepan Cultural Foundation), Nadácie MitOst, Centra pre kultúrny manažment Ľvov, Sorosovej nadácie Moldavsko a Culture Action Europe.
Na týždňový študijný pobyt v Kyjeve a Ľvove sme boli vybratí zo 150 žiadostí z 18 európskych krajín. Asociácia Divadelná Nitra vytvorila partnerstvo s Art Workshop Drabyna, organizátorom medzinárodného divadelného festivalu Drabyna a súťaže súčasnej ukrajinskej dramatiky Drama. Divadelná Nitra a Drabyna majú v pláne vytvorenie platformy pre krátkodobé rezidenčné pobyty súčasných dramatikov s cieľom štúdia lokálneho prostredia a príbehov dokumentovaných v archívoch. Vzniknuté divadelné hry a inscenované čítanie počas festivalu Tandem Arts Week a Drabyna International Theatre Festival budú jedným z prvých krokov viacročného projektu Paralelné životy – 20. storočia očami tajnej polície.
Moskva – Peterburg spiatočný
Po prvýkrát, odkedy pravidelne cestujem do ruských končín za divadlom, sa mi podarilo nasať niečo nové z moskovskej i peterburgskej scény priamo v oboch mestách.
Russian Case v rámci festivalu Zlatá maska, program pre zahraničných kritikov, teoretikov, dramaturgov a organizátorov divadelných festivalov, sa konal od 7. do 12. apríla v Moskve. Takmer stovke zahraničných hostí ponúkol v selekcii kritika Romana Dolžanského to najlepšie z uplynulých dvoch sezón. Nechýbala Ta-ra-ra bumbija už aj na Slovensku známeho Dimitrija Krymova. Veľkolepá hommage Antonovi Pavlovičovi Čechovovi. Fascinujúca prechádzka notoricky známymi obrazmi i replikami z Troch sestier, Čajky či Višňového sadu. Pocta Krymova svojmu otcovi Anatolijovi Efrosovi, jednému z najlepších ruských režisérov a interpretátorov A.P.Č. Ale aj rozmarný experiment na tému „koľko kostýmov a ako rýchlo je možné prezliecť v jednej inscenácii“. Na scéne bolo 80 hercov, spevákov a hudobníkov, ktorí ich vystriedali stovky, možno aj tisíc.
Sklamanie z veľkých – režisérov i projektov. Nekrošiusov Caligula s Jevgenijom Mironovom v hlavnej úlohe sa totálne minul účinkom – nebol ani magickým spojením pobaltskej réžie plnej metafor s tým najlepším ruským herectvom, ani provokatívnym komentárom o tých, čo dnes vládnu v Rusku. Podobne sklamala mchatovsky kamenná či skôr železná Vassa Železnovová v réžii Leva Erenburga, ktorý ma pred pár rokmi chytil za srdce inscenáciami Gorkého a Ostrovského s neuveriteľnými hereckými koncertmi.
Zaujímavejšie boli komorné diela a niečo zo súčasnej drámy, ktorá má v Rusku stále čo povedať. Text Natašin sen mladej dramatičky Jaroslavy Pulinovič jednoducho a subtílne interpretoval talentovaný režisér z Kirgizska Šamil Dykanbajev. Monodráma o sirote s prekvapujúco dôslednou hereckou prácou Jeleny Gorinovej. Projekt Teatr.doc Hodina osemnásť minút, dokumentárne divadlo a rekonštrukcia prípadu úmrtia právnika Sergeja Magnitského, vzbudila búrlivú diskusiu publika.
V Peterburgu ma okrem rozhorčených divadelníkov, nespokojných s organizáciou Európskej divadelnej ceny, čakal nový Mogučij a Dodin. V inscenácii Šťastie pripravil mág obrazov a veľkých plátien Andrej Mogučij vlastný pohľad na súčasnú podobu divadla pre deti a Maeterlincka. Tri sestry Leva Dodina vyvolali dojem, že si čítam text a predstavujem si ho. Presné, konvenčné, nudné, vlastne nič nemeniace, ale aj tak úchvatné. Uchvacujúce v analýze charakterov a vzťahov, o ktorých by sa dalo rozprávať hodiny. V tej najtradičnejšej podobe pre mňa Tri sestry opäť ožili...
Z Moskvy do Peterburgu a späť som išla rýchlovlakom, tzv. Sapsanom. Pri príchode na stanicu z ampliónu zaznela rezká vojenská hudba a slová „Vítame cestujúcich z Moskvy!“ Po peróne som si vykračovala ako hrdina. A vlastne prečo nie? 20 predstavení za 6 dní, to je predsa hrdinský výkon.
