Koľkokrát za život musí človek vyjsť na námestia, aby prispel k zásadnej zmene spoločnosti?

12.03.2018 03:03

Keď ma Marek Hattas ako organizátor oslovil, aby som vystúpila na tomto zhromaždení, položila som si otázku: KOĽKOKRÁT ZA ŽIVOT musí človek vyjsť na námestia, aby prispel k zásadnej zmene spoločnosti?Aby mohol žiť v slobodnom štáte, uplatniť svoj talent a schopnosti, v štáte kde prevláda slušnosť, spravodlivosť a tolerancia, kde súdy konajú, kde sa zločin trestá, kde je rovnosť príležitostí a kde sa naozaj bojuje s korupciou.

V 89. a 98. sme spolu s viacerými (niektorí sú aj dnes na tomto námestí) stáli NA ČELE veľkého spoločenského pohybu. Organizovali sme mítingy na námestiach, celoslovenské štrajky, písali vyhlásenia, rokovali s politikmi. ÁNO, prispeli sme k zmene – všetci. V 89. padol socialistický režim, v 98. skončila Mečiarova vláda.

Uplynulo 10 – 15 – 20 rokov. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo. Ani protestné zhromaždenia na tému Gorila ho neprebrali.

Museli zomrieť dvaja mladí ľudia, aby sme si v plnom rozsahu uvedomili, čo všetko sme doteraz v tejto krajine tolerovali. Novinár a archeologička – aké symbolické! MINULOSŤ i BUDÚCNOSŤ. A opäť sú plné námestia.

Je tu však podstatný rozdiel. V 89. i 98. sme videli alternatívu – ľudí, ktorí sa vtedy mohli postaviť na čelo štátu. Ľudí spravodlivejších, čestnejších, ktorí konajú v mene spoločenského dobra, a politika je pre nich službou verejnosti. Nie príležitosťou získať moc, konať vo vlastný prospech, obohatiť sa a vyvyšovať nad slabších a chudobnejších. Postupne však prichádzalo vytriezvenie. A DNES? Koľkí z dnešných politikov, koalície či opozície, koľkí majú našu dôveru bez pochybností? NESPOCHYBNITEĽNÚ MRAVNOSŤ.

Zažila som pred tými dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, akú silu majú námestia. Hlas tisícov ľudí. Je to lavína, pod ktorou môže zahynúť to, čo žiadame od súčasnej moci: SLUŠNOSŤ. Som rada, že som dnes súčasťou slušného zhromaždenia.

Preto je dnes dôležitejšie nad POLITIKU postaviť ETIKU.

Ján Kuciak v rozhovore pre časopis študentov UKF v Nitre Občas nečas odpovedal na otázku Ako sa môže bežný človek, napríklad študent, pričiniť o to, aby na Slovensku bolo menej korupcie, toto:

„Páči sa mi napríklad taký racionálny aktivizmus. Nemyslím aktivizmus typu ideme na námestia rozbíjať sochy alebo niečo podobné. Je však veľa zaujímavých iniciatív. ... Mnoho politikov vyrástlo zo samospráv. To, čo im prešlo v menšej politike, budú robiť aj v tej  vrcholovej. Možno teda stačí skontrolovať zákazky a činy politikov vo vašom meste. ... Treba sa zaujímať o svet okolo nás. ... Verím, že postupnými krokmi sa dá spoločnosť a politická verejnosť kultivovať tak, aby si ľudia takýchto vecí dovoľovali stále menej a menej. Viem, že sa to nestane za rok alebo za dva. Možno to bude trvať celý život.“

Ján Kuciak bol pripravený uskutočňovať svoj RACIONÁLNY AKTIVIZMUS celý život. Napokon zaň aj so svojou budúcou manželkou život položil. Alebo skôr: životom zaplatil.

Teraz je rad na nás pokračovať v tomto diele. Odkaz je jasný: načúvajme hlasu investigatívnych novinárov a hlasu múdrych ľudí, ale najmä hlasu svojho svedomia. Žiadajme verejne, aby sa zlo a korupcia potláčali všetkými možnými prostriedkami.      

Neviem, či je pád dnešnej vlády riešením, obávam sa, že sa zodpovední len zbavia zodpovednosti.

Problém je totiž všade okolo nás. Čaká nás INVESTIGATÍVNA REVOLÚCIA. Práve, keď sa vrátime z námestí. Nedajme šancu podvodom, násiliu a extrémizmu.

Inak bola smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zbytočná.

Darina Kárová, riaditeľka Asociácie Divadelná Nitra, 9. marec 2018, Pochod Za slušné Slovensko v Nitre

Festival podporili