Cenník hlavného a vybraného sprievodného programu (.pdf) Programový leták - Divadelná Nitra 2017 (.pdf)

Divadlo SkRAT, Bratislava , SLOVENSKO


Napichovači a lízači

réžia: Dušan Vicen


divadlo

25. september 2011

16.00 - 17.20, 20.30 - 21.50, bez prestávky

Staré Divadlo Karola Spišáka v Nitre – Tatra

jazyk: slovenský, anglické titulky
Raňajky s... Dušan Vicen, streda 28. septembra 2011, 11.15 – 13.00, Meeting Point, moderujú Rastislav Ballek, Miro Zwiefelhofer

INFO

Kto napichuje a kto líže?

Zobraziť v umeleckom diele banalitu a vyprázdnenosť súčasného sveta a premeniť ju na silný aj katarzný estetický zážitok je to najťažšie zadanie. Divadlo SkRAT má svojský inscenačný štýl – brilantne narába s „nedivadelnosťou“ východiskovej situácie banality, stereotypu, straty skutočných emócií, ktoré postihujú vyčerpaných a vystresovaných ľudí z prostredia kedysi nazývaného „strednou triedou“.

Týmto ľudom chýba zemitá životaschopnosť plebsu aj pýcha a bohatstvo novej aristokracie celebrít, takže ostali kdesi v prázdnom strede, v šedej zóne moderného západného sveta – bezradní a dezorientovaní.  Inscenácia formálne veľmi dôsledne narába so životným pocitom týchto ľudí – vo fragmentárnej štruktúre, v špecifickej poetike trápnosti, v pôvabnom úspornom herectve, v ironických citáciách rôznych pseudo avantgardných divadelných postupov. V skutočnosti má divák len možnosť bez moralizátorského násilia takmer podvedome vnímať prísny intelektuálny a estetický poriadok, ktorý vychádza zo skutočného poznania témy a jej umeleckého ovládnutia.

viac

 

Zobraziť v umeleckom diele banalitu a vyprázdnenosť súčasného sveta a premeniť ju na silný aj katarzný estetický zážitok je to najťažšie zadanie. Divadlo SkRAT má svojský inscenačný štýl – brilantne narába s „nedivadelnosťou“ východiskovej situácie banality, stereotypu, straty skutočných emócií, ktoré postihujú vyčerpaných a vystresovaných ľudí z prostredia kedysi nazývaného „stredná trieda“. Týmto ľudom chýba zemitá životaschopnosť plebsu aj pýcha a bohatstvo novej aristokracie celebrít, takže ostali kdesi v prázdnom strede, v šedej zóne moderného západného sveta – bezradní a dezorientovaní. Inscenácia formálne veľmi dôsledne narába so životným pocitom týchto ľudí – vo fragmentárnej štruktúre, v špecifickej poetike trápnosti, v pôvabnom úspornom herectve, v ironických citáciách rôznych pseudo avantgardných divadelných postupov. V skutočnosti má divák len možnosť bez moralizátorského násilia takmer podvedome vnímať prísny intelektuálny a estetický poriadok, ktorý vychádza zo skutočného poznania témy a jej umeleckého ovládnutia.

tvorcovia

 

réžia, scenár, scénické riešenie: Dušan Vicen
produkcia: Pre súčasnú operu o. z.
hudba: Pjoni, Radoslav Chrzan a iní
vizuálna spolupráca: Boris Vitázek
spoluautori textov a účinkujúci: Vít Bednárik, Ľubo Burgr, Lucia Fričová, Daniela Gudabová, Milan Chalmovský, Romana Maliti

režisér

 

Dušan Vicen (1966) je jednou z najvýraznejších osobností súčasného experimentálneho divadla na Slovensku. Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Založil Divadlo Ka v Tvrdošíne, pôsobil v súbore Kde bolo tam bolo z Oravskej Polhory, spolupracoval s trnavským divadlom Disk. V súčasnosti je členom divadla SkRAT. Vydal zbierku poviedok Homo joga, s ktorou sa stal laureátom Ceny Ivana Kraska. Je autorom niekoľkých rozhlasových hier, získal i cenu Slovenského rozhlasu v súťaži Dráma 2008. Je dvojnásobným držiteľom ceny Alfréda Radoka za najlepší český a slovenský dramatický text (rok 2002 – 1. cena: ... pohlaď psa...; rok 2004 – 3. cena: Siluet b moll). Divadelné inscenácie, na ktorých sa autorsky a režijne podieľal: Geniálna epocha podľa Schulza – réžia, autor; Mŕtve duše (obrazy nového sveta) – réžia (Divadelná Nitra 2010); Nemusím veľa, stačí dobre... – réžia, námet, scenár; Sarkofágy a bankomaty – autor; Umri, skap a zdochni...!!! – réžia, autor.

recenzie

 

Máme pocit, že sme sa ocitli v malom, magicky zvrhlom svete, kde sa dejú veci tak, ako nám v uponáhľanej každodennosti ostávajú ich útržky v hlavách... Sme svedkami stretnutia dvoch pipiek s mužským bezvládnym telom, čo stojí za hriech ... či neobyčajne ostrej výmeny názorov mladej pani nadriadenej so starým pánom inžinierom podriadeným.
Eva Andrejčáková, SME
 
... slová ostávajú slovami, i keď, tak ako to v inscenáciách divadla SkRAT býva, často na prvý pohľad nič nevypovedajúcimi, absurdnými, prázdnymi... Práca verzus súkromie sa tu vzájomne podvedome nepriaznivo ovplyvňujú. Kto sú vlastne napichovači a lízači, alebo nadriadení a podriadení, dominantní a submisívni, milovaní a milujúci?
Dáša Čiripová, kød
 
Je zaujímavé, že v úlohe napichovačov sa ocitajú najmä ženské postavy, či už mladá šéfka, ktorá sa na svoj post prebojovala panvou a na všetky strany prikazuje dekódovať a forwardovať. Alebo nadšená líderka teambuildingu v sektárskej scéne Give Me Five, kde sa kolegovia snažia udržať zápal pre pozitívny prístup a stále si to potvrdzujú vzájomným tlesknutím dlaní.
Juraj Šebesta, Pravda
Späť

Festival podporili