Malé rozprávanie

réžia: Wojtek Ziemilski

divadlo

27. september 2011

21.30 - 22.30, bez prestávky

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre – Tatra

jazyk: poľský, slovenské a anglické titulky

INFO

Tiene minulosti
Na jeseň 2006 vysvitlo, že Wojciech Dzieduszycki, potomok významnej šľachtickej rodiny, operný spevák, kabaretiér, významný kultúrny aktivista, vážený občan mesta Vroclav, bol po dlhé roky spolupracovníkom komunistickej tajnej polície. Rodina sa zo šoku po tejto informácii nevedela spamätať. Dzieduszyckého vnuk Wojtek Ziemilski, divadelný a výtvarný umelec, vytvoril javiskovú reflexiu udalostí, ktoré nasledovali po závažnej správe. Osobná história autora naráža na spoločenskú objednávku vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou, ktorá je taká aktuálna vo všetkých krajinách bývalého východného bloku.

Malé rozprávanie sa pohybuje na pomedzí osobnej spovede, akademickej prednášky, videoartu a performancie. Je to veľmi subtílna a zároveň krutá výpoveď o pokuse vyrovnať sa s neznámou históriou vlastnej rodiny, ako aj s „honom na agentov”, ktorému nechýbajú prvky manipulácie, povrchné súdy a snaha o instantné riešenie veľmi závažného a komplexného problému.

viac

Scénické umenia, podobne ako ostatné umenia, sociálne a historické vedy, ako aj verejné diskusie sú v posledných rokoch zaujaté, miestami až posadnuté, osobnými pamäťami. Pre niekoho to znamená odhaľovanie skrytých zákutí histórie, niekomu pamäte pomáhajú vyrovnať sa s traumatickou minulosťou, pre iného sa pamäť stala politickou kartou. Niektorí autori hovoria o inflácii pamäte, niekto tieto tendencie považuje za módu, ktorá sa časom stratí.

Wojtek Ziemilski mal dva silné dôvody, prečo sa rozhodol nájsť divadelnú formu pre spracovanie pamäťového materiálu: na jednej strane silný osobný zážitok, na druhej strane reflexia foriem, akými scénické umenia narábajú s pamäťou.

Na jeseň roku 2006 sa odhalilo, že Wojciech Dzieduszycki, potomok významnej šľachtickej rodiny, operný spevák, kabaretiér, významný kultúrny aktivista, vážený občan mesta Vroclav, bol počas dlhých rokov spolupracovníkom komunistickej tajnej polície. Rodina sa zo šoku po tejto informácii nevedela spamätať. Wojtek Ziemilski je Dzieduszyckého vnuk a zároveň divadelný a výtvarný umelec, ktorý sa vo svojich prácach zaoberá aj umenovednou reflexiou a v Malom rozprávaní aj reflexiou spôsobov, akými sa pamäť politizuje. Zaujíma ho, ako sa spoločnosť pokúša vyrovnať s vlastnou minulosťou; ako táto snaha končí označením “nepriateľov spoločnosti” a honom na nich; ako spoločnosť prenecháva takúto komplikovanú otázku zjednodušujúcim žurnalistickým útvarom v rôznych médiách; a ako sa táto snaha podobá skôr na módnu agendu a politickú hru než na skutočný pokus o vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou. Wojtek Ziemilski vytvoril javiskovú reflexiu udalostí, ktoré nasledovali po závažnej správe. Osobné spomienky autora a jeho rodiny narazili na spoločenskú diskusiu formovanú objednávkou instantného vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou.

Ján Šimko

režisér a performer

Wojtek Ziemilski (1977), narodil sa v Kalifornii, väčšinu svojho života prežil v Poľsku. V roku 2002 ukončil štúdium filozofie na Université Pierre-Mendès-France v Grenobli a na Varšavskej univerzite. V roku 2004 vyštudoval réžiu na Fundação Calouste Gulbenkian v Lisabone. Je lektorom workshopov performancie a venuje sa teoreticky i prakticky vzťahu medzi výtvarným umením a divadlom. Vo svojej divadelnej tvorbe prepája filmové techniky, videoart a multimediálne performancie. Spolupracuje s Centrom pre súčasné umenie Zamek Ujazdowski, Národným centrom pre kultúru a Divadelným ústavom Varšava. Píše a publikuje články o umení.