Cenník hlavného a vybraného sprievodného programu (.pdf) Programový leták - Divadelná Nitra 2017 (.pdf)
September 2017

Nowy Teatr Varšava , POĽSKO


Jedno gesto

réžia: Wojtek Ziemilski 


25. september 2017

21.15 - 22.30, bez prestávky

Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre – Sála

jazyk: v posunkovej reči, slovenské a anglické titulky
po predstavení diskusia s tvorcami
€ 12 / 10 / 6

INFO

„Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta“, hovorí filozof Wittgenstein. Čo sa však o svete môžeme dozvedieť z jazyka nepočujúcich? Štyria herci s rôznymi úrovňami sluchového postihnutia vťahujú diváka do sveta, ktorý je iný ako svet francúzštiny, nemčiny alebo poľštiny. Inscenácia o komunikácii počujúcich s nepočujúcimi, o obyčajných veciach, s akými sa nepočujúci stretávajú vo svojom živote, ale aj o fascinácii osobitým spôsobom ľudského dorozumievania.
#komunikácia #porozumenie #tolerancia   

viac

Autor a režisér Wojtek Ziemilski vytvára projekty na hranici divadla a performancie, zaujíma ho analýza komunikácie a jazyka, podobne ako choreografia – spôsob komunikácie prostredníctvom tanca a konfigurácie tela či jeho častí v priestore. Tento záujem ho doviedol až ku skúmaniu jazyka nepočujúcich. Inscenácia Jedno gesto je o komunikácii tých, ktorí počujú, s nepočujúcimi. Ako komunikácia funguje? Ako sa poznanie, emócie a kultúra prenášajú, tvoria a spracúvajú? Je fascinujúce, ako sa naše jazyky javia neúčinné pri opise posunkových jazykov a vôbec sveta nepočujúcich. Wojtek Ziemilski túto komunikáciu skúma na jej prirodzenej neverbálnej úrovni: „Pre mňa je tá inscenácia o posunkovaní, o svete posunkového jazyka, ktorý nie je rovnaký ako svet francúzštiny, nemčiny alebo poľštiny. Funguje inak, je založený na iných zmysloch. Čím väčšmi som sa do toho ponoril, tým väčšmi mi bolo jasné, že je to perfektné dramatické médium: posunok, ale aj život nepočujúcich vo svete posunkovania, svet, ktorý presahuje samotný jazyk. Je to aj spôsob, ako prežívať svet a komunikovať medzi sebou. Posunkový jazyk nadobúda v kontexte divadla estetickú hodnotu, v podstate sa podobá na tanec. Posunkovať sa dá mnohými rôznymi spôsobmi. Každý človek to robí inak. Tieto rozdiely sú fascinujúce,“ uvádza Wojtek Ziemilski. V inscenácii môže divák sledovať, ako spôsob našej komunikácie určuje, čo povieme a čo zamlčíme, ako oslovíme toho, s kým komunikujeme, ako sa dokážeme s ostatnými deliť nielen o obsahy, ale aj o emócie. Podľa Wittgensteinovej tézy hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta. V inscenácii Jedno gesto je možné cítiť rozdiely v spôsoboch, akými ľudia, používajúci také rozdielne jazyky, ako jazyky počujúcich a nepočujúcich, uchopujú svet okolo seba. Ak sa zadívame do posunkovania nepočujúcich, začneme vnímať aj to, do akej miery je komunikácia počujúcich gestická a pohybová, aké fyzické je vo svojich základoch každé vzájomné stretnutie ľudí v jednom priestore, ako veľmi sa ochudobňujeme, ak z našej komunikácie tieto fyzické stretnutia vylúčime a zredukujeme ju iba na text, hlas alebo video.

Wojteka Ziemilského a jeho spolupracovníkov však nezaujíma výsostne estetické skúmanie posunkov, vytrhnutých zo žitého sveta. Na javisku vytvoril priestor štyrom hercom s rôznymi úrovňami sluchového postihnutia, aby v ňom, okrem iného, rozprávali svoje príbehy. Popri analýze posunkovej komunikácie a choreografií, ktoré takouto komunikáciou vznikajú, a popri interakcii dvoch komunikačných systémov inscenácia upozorňuje aj na každodenné skúsenosti a zápasy, s akými sa nepočujúci stretávajú, napríklad počas návštevy lekára alebo na úrade.

Inscenácia vznikla v divadle Nowy Teatr, ktoré vo Varšave založil Krzysztof Warlikowski a skupina jeho pravidelných spolupracovníkov. Jeho hlavným cieľom ako umeleckého riaditeľa divadla je komunikácia a vytváranie zmysluplného dialógu s publikom. Tento dialóg môže byť založený na porozumení alebo sa môže začať provokáciou, ktorá mení rutinný spôsob myslenia. Nowy Teatr sa pritom neobmedzuje len na divadelné predstavenia. Chce byť miestom s úplne novým umeleckým postavením, snaží sa zapojiť sa do života obyvateľov hlavného mesta a zmeniť spôsob, akým mesto vnímajú. Chce byť slobodným priestorom  pre umelcov a kurátorov, pre ľudí plných myšlienok a nápadov.

Ján Šimko

TVORCOVIA

réžia: Wojtek Ziemilski
scéna, zastupujúci režisér: Wojciech Pustoła
svetelný dizajn: Artur Sienicki
hudba: Aleksander Żurowski
kostýmy: Krystian Jarnuszkiewicz
konzultácie: Katarzyna Glozak
inšpicient: Marta Śmierzchalska
asistent réžie: Joanna Niemirska
preklad: Katarzyna Glozak, Agnieszka Misiewicz, Anna Borycka, Małgorzata Wasilewska
produkčný manažér: Maria Wilska
svetlá: Patryk Adamski
video: Marek Kurpios
zvuk: Wojciech Starowicz
účinkujú: Marta Abramczyk, Jolanta Sadłowska, Paweł Sosiński, Adam Stoyanov 

REŽISÉR

Wojtek Ziemilski (1977) sanarodil v Kalifornii, no väčšinu svojho života prežil v Poľsku. V roku 2002 ukončil štúdium filozofie na Université Pierre-Mendès France v Grenoble a na Varšavskej univerzite. V roku 2004 vyštudoval réžiu na Fundação Calouste Gulbenkian v Lisabone. Je lektorom workshopov performancie v Poľsku aj v Portugalsku a teoreticky i prakticky sa venuje vzťahu medzi výtvarným umením a divadlom. Vo svojej divadelnej tvorbe prepája filmové techniky, videoart a multimediálne performancie. Spolupracuje  s Centrom pre súčasné umenie Zamek Ujazdowski, Národným centrom pre kultúru a Divadelným ústavom Varšava. Na populárnom blogu publikuje články o súčasnom umení.Jeho produkcia Malé rozprávanie / Small Narration (Teatr Studio, Varšava) bola v roku 2011 súčasťou hlavného programu MF Divadelná Nitra.

RECENZIE

One scene was a coincidence. I asked Adam to sign about anything to try it out and he started to talk about his favourite anime film – it was great, I’d never seen anything like it before. This part of the performance is a tribute to the possibilities of sign language, unreachable for hearing people. Because signing visual poetry is a specific kind of pantomime, understandable only by the deaf. After all, I don’t know how to create a whole story using only one form of a hand, one letter.

Wojtek Ziemilski



Z „Jedného gesta“ Wojteka Ziemilského sa môžeme dozvedieť veľa. O svete nepočujúcich aj o tom, ako fungujú rôzne posunkové systémy. Je to výborná téma pre inscenáciu. O neviditeľnej menšine a o jazyku. Téma pre divadlo, ktoré chce byť blízke životu, lebo súčasne je to inscenácia o ľuďoch, o štvorici hrdinov z ich príbehmi; víťazstvami aj porážkami, snami i sklamaniami. Hodinové vystúpenie v Štúdiu Nového divadla ale nie je žiadne výchovné divadlo – veď to je celé také performatívne!  Napokon – základnou matériou je tu gesto.

Piotr Morawski, Mimo slov, Dwutygodnik.com

Späť

Festival podporili