FILMY

piatok, 28. septembra 2018, 14.30 – 15.30
Výber filmov z celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama.
Krajské osvetové stredisko

 
sobota 29. septembra 2018, 13.00 – 14.30, Svätoplukovo námestie – Festivalový stan:
MEČIAR
89´, Slovensko, réžia: Tereza Nvotová
 
V novodobých slovenských dejinách len ťažko nájdeme postavu, ktorá by bola pre spoločenský a politický život zásadnejšia, než bol Vladimír Mečiar. Režisérka Tereza Nvotová k nemu pristupuje z viacerých uhlov. Jedným je rozhovor, ktorý s ním uskutočnila tvárou v tvár, druhým je Mečiarovo prerozprávanie dejín Slovenska na pozadí dejín jeho rodiny, a napokon sú tu archívne zábery Mečiarových verejných vystúpení v médiách. Sprevádzaný leteckými zábermi súčasnej slovenskej krajiny si jej film kladie otázku, čo Mečiar znamenal pre jej generáciu, pre vtedajšiu spoločnosť a pre Slovensko ako také. 
 
 
nedeľa 30. septembra 2018, 13.00 – 14.15, Svätoplukovo námestie – Festivalový stan:
MILDA
75’, Česká republika, réžia: Pavel Křemen
 
Film Milda je ojedinelou príležitosťou nazrieť nielen do mentality bývalého najmocnejšieho muža Československa Miloša Jakeša, ale ponúka aj unikátny pohľad do zákulisia najvyšších poschodí komunistickej politiky. Dokument prináša sled situácií, rozhovorov, konfliktov a konfrontácií. Na jednej strane je Jakeš dogmatický komunista, na strane druhej osamelý a starý muž so skromným spôsobom života a zdvorilým vystupovaním. Jakeš tak vo filme vystupuje ako ideologický fanatik, súčasne však pôsobí aj ako nejaký milý, ale svojrázny Milda od susedov. Z tejto kombinácie potom vzniká napínavá podoba politického zla s ľudskou tvárou. 
 
 
nedeľa 30. septembra 2018, 19.45 – 20.30, Svätoplukovo námestie – Festivalový stan:
Výber filmov z celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama.
KOS
 
 
Pondelok 1. 10. 2018, 14.00 – 20.00, Svätoplukovo námestie – Festivalový stan
spolupráca s: Kinoklub Tatra
FILMOVÉ PÁSMO
výber slovenských a českých hraných filmov zo 60. a 70. rokov
Silné generačné výpovede autorov i hrdinov rôznych vekových kategórií sú filmovým odrazom doby, ktorá v dejinách československej kinematografie bola symbolom najslobodnejšej tvorby. Všetky tri tituly stretol začiatkom 70. rokov rovnaký osud – „trezor“, čiže zákaz akéhokoľvek verejného uvádzania. Uhrovo Slnko v sieti po niekoľkých rokoch premietania v kinách, Kachyňovo Ucho ešte pred oficiálnou premiérou a Jakubiskovi
Zbehovia a pútnici po niekoľkých verejných projekciách. Filmy sú zároveň svedectvom generačnej spriaznenosti literátov i filmárov.
 
14.00 Slnko v sieti
(réžia Štefan Uher, Československo, 1962, 90’)
Podľa predlohy Alfonza Bednára nakrútil Štefan Uher lyrický príbeh nesmelej lásky dvoch mladých ľudí. Zachytáva emocionálne dozrievanie súdobej mládeže, ktorá sa snaží zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou. Ich vnútorný svet je však plný citov, ku ktorým sa nechcú verejne priznať. Do filmových postáv autori obsadili nehercov, čo bolo následne typickým prvkom pre mnohé filmy tzv. československej novej vlny. 
 
16.00 Ucho
(réžia Karel Kachyňa, Československo, 1970, 91’)
Film Jana Procházky a Karla Kachyňu bol v čase svojho vzniku predzvesťou blízkej budúcnosti a práve preto putoval ešte pred premiérou do trezoru. Aj medzi prominentami 50. a 60.rokov totiž platilo heslo „dôveruj, ale preveruj“. Vo vilách ministrov a vysokých funkcionárov boli montované „uchá“ – odpočúvacie zariadenia Štátnej bezpečnosti. Výsledkom bola neistota, strach a bezvýchodiskovosť. Ministerského námestníka a jeho ženu skvele zahrali Radoslav Brzobohatý a Jiřina Bohdalová.
 
18.00 Zbehovia a pútnici
(réžia Juraj Jakubisko, Československo, 1969, 100’)
Poviedkový film, ktorý podáva apokalyptický obraz troch vojen v troch príbehoch. Zbehovia - dramatický príbeh z obdobia 1. svetovej vojny. Cigánsky zbeh, zhnusený ukrutnosťou vojny, sa vracia do dediny v túžbe po pokoji. Nájde tu však spoločnosť asociálnych živlov, vojenských mrzákov, vzbúrencov a šialených žien. Dominika - dramatický príbeh z obdobia 2. svetovej vojny. Miestni partizáni pod vedením sovietskeho veliteľa ničia nepriateľské vojská, spôsobujú škody ustupujúcim fašistickým vojakom. Vo všeobecnom zmätku padajú ako obete obyčajní ľudia, ktorí sa previnili iba tým, že sa v kritickej chvíli náhodou ocitnú na nevhodnom mieste. Poviedka vznikla na motívy románu Ladislava Ťažkého Pivnica plná vlkov. Pútnici - príbeh sa odohráva deň po výbuchu atómovej vojny. Ľudia, ktorí katastrofu prežijú v podzemnom bunkri, sa navzájom povraždia. Zostane iba Smrť, žiada od Boha prímerie, návrat človeka na opustenú zem, ale márne. 
 
REtrospektíva ; REpublika 100 ; REflexia 
 
 
pondelok 1. októbra 2018, 21.00 – 22.20, Svätoplukovo námestie – Festivalový stan:
CIRKUS RWANDA
80’ Česká republika – slávnostné prvé uvedenie filmu na Slovensku, diskusia s tvorcami,
réžia: Michal Varga
 
Rosťa Novák, principál úspešného cirkusového súboru Cirk La Putyka, súhlasí so spoločným projektom s akrobatmi z Rwandy. Eliseé Niyonsenga vedie skupinu akrobatov zloženú zväčša zo sirôt a na kúsku pláže pri jazere Kivu sa snaží uplatniť moderný cirkus v krajine, kde stále rezonuje tragická minulosť a ktorá sa musí spoliehať na zahraničnú pomoc. Pre Eliseého a jeho skupinu je spolupráca s úspešným európskym súborom nádejou na lepšiu budúcnosť. Pre Rosťu to je výzva, návrat ku koreňom a vystúpenie zo svojej európskej komfortnej zóny. V Rwande aj v Prahe však naráža na odlišný prístup Rwanďanov k práci, komunikácii aj k vnímaniu času. Podarí sa Rosťovi preklenúť rozdiely v autentickom predstavení alebo zostane pri africkom gýči a stereotypoch? A čo po takom kultúrnom strete ostane?
 
 
utorok 2. októbra 2018, 13.00 – 14.20, Svätoplukovo námestie – Festivalový stan:
MÔJ NEZNÁMY VOJAK
80’, Česká republika, réžia: Anna Kryvenko
 
Aké to je stať sa okupantom bez toho, že by ste to mali v úmysle? S pomocou známych, ale aj dosiaľ nikdy nezverejnených archívov z celej Európy i Ruska film rozpráva rodinný príbeh režisérky Anny Kryvenko o tom, ako vysoká politika ničí životy obyčajných ľudí. Len pred niekoľkými rokmi totiž režisérka objavila rodinné tajomstvo svojho prastrýca, ktorý ako sovietsky vojak z Ukrajiny okupoval Československo v roku 1968. Pri pátraní po osude svojho prastrýca sa autorka dotýka tém ako je fragmentácia osobnej i národnej pamäti, dedičná vina, interpretácia histórie, mediálne manipulácie, vzťah k dnešnému Rusku, ale aj vzťah Čechov
a Slovákov k cudzincom, teda tém práve v súčasnej dobe aktuálnych.
 
 
streda 3. októbra 2018, 13.00 – 14.15, Svätoplukovo námestie – Festivalový stan:
ČESKÁ CESTA
75’, Česká republika, réžia: Martin Kohout
 
Dokumentárna esej popisuje príbeh československej ekonomickej transformácie 90. rokov, najmä známej metódy kupónovej privatizácie, ktorá bola jadrom i akýmsi vývesným štítom tohto procesu. Ekonomická transformácia sa odohrala v období, keď sa zakladala nová česká a slovenská štátnosť, a na jednej strane bola prezentovaná ako kľúč k prerodu totalitne riadenej spoločnosti do spoločnosti demokratickej, na strane druhej ju verejnosť chápala ako proces nového prerozdelenia majetku – od štátu k ľuďom.
 

Festival podporili