o inscenácii
Inscenácia hry Tvar vecí sa v súčasnom slovenskom divadle zaraďuje do línie vyrovnávania sa s novými prúdmi divadla tak v téme, ako aj vo forme. Slovenskí dramatici, ani tí mladší, neuspokojujú potreby a očakávania tých, čo do divadla nechodia iba za zábavou. A preto treba siahnuť po súčasnej dráme inej proveniencie.
Americký dramatik Neil LaBute sa pohráva s divákom, vedie ho príbehom dvoch mladých ľudí, no rôznymi falošnými stopami a čo je obzvlášť príťažlivé – ponúka mladým hercom príležitosť prezentovať svoje vlastné postoje.
Vladislava Fekete
„Svieži moderný dizajn plagátu ... predznamenáva ... orientáciu inscenácie mladého tvorivého kolektívu na súčasný javiskový žáner, určený prevažne mladšiemu divákovi. Dominuje mu jemne digitalizovaná postava nahej ženy otočenej chrbtom, za ktorým si zároveň drží cukrovú lízanku v tvare červeného jablka. Odkrýva sa nám obraz na prvý ľudský hriech – posun a aktualizáciu tohto významu možno badať aj v menách ústredných postáv: Adam a Evelyn... paralelu možno azda nájsť v „hriechu“ Evelyn, ktorá „odtrhla“ zakomplexovaného Adama zo „stromu“ zadubenia a nevkusu, aby ho vytvarovala na sebavedomého sexi chlapa, ktorého napokon kontroverzne vystaví ako svoj absolventský koncept.“
(Rastislav Salay)
„V Štúdiu nitrianskeho Divadla Andreja Bagara predstavili sa s výsledkom vlastného a svojského nazerania na možnosti divadla príslušníci najmladšej generácie, napospol čerství absolventi VŠMU. V podstate ide o sympatický a cieľavedomý zámer nitrianskeho divadla prezentovať na svojej pôde výboje a tvorivé úsilia mladých, nadaných a už aj na iných fórach preverených divadelníkov. Tóny, tvary, ambície a možno aj filozofiu predstavenia, ktoré sme v Nitre sledovali, môžeme charakterizovať ako protiváhu či kontrapunkt k prežívajúcej divadelnej konvencii...“
(Milan Polák)
„... Zmenu spôsobí láska zvodnej ženy, ktorá sa rozhodla prevrátiť život muža naruby. Tou ženou je ... rázna a vytrvalá Evelyn. Kristína Turjanová jej dala prítulnosť a mačaciu oddanosť. Neskúseným mužom je Adam, ktorý žiadostivej ženskosti nedokáže odolať... Peter Oszlík sa v úlohe Adama spočiatku zajakáva, nedokončuje vety, nervózne sa smeje. Pretvoreného Adama stvárňuje s istotou v gestách a pohyboch.“
(Daniel Uherek)
„Hercom pomohli aj kostýmy Evy Rácovej – od zalepených okuliarov až po warholovskú sukňu mladej umelkyne, v ktorej prezentovala svoju diplomovú prácu. Nápady výtvarníčky boli už tradične nekonvenčne funkčné. ... silnou zbraňou Rácovej je jednoduchosť... Postavila scénu, ktorá sa síce po celý čas ani nepohne, aj tak je však dostatočne variabilná. Napriek statickosti s hercami hrá. A herci aj inscenácia sa hrajú s divákom. A to nie je málo! Apropo, Olekšák a Hriešik sú perspektívna dvojica.“
(Mária Jenčíková)
info
réžia: Roman Olekšák, Maja Hriešik
preklad: Maja Hriešik
dramaturgia: Dano Majling
scéna a kostýmy: Eva Ráczová
osoby a obsadenie: Evelyn: Kristína Turjanová, Adam: Peter Oszlík, Philip: Juraj Hrčka, Jenny: Ľudmila Trenklerová
režisér
Roman Olekšák (1978) V roku 2004 absolvoval odbor divadelnej réžie na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Je autorom divadelných a rozhlasových hier, prozaických prác a rozprávok. Venuje sa aj prekladateľskej činnosti (Marius von Mayenburg, Samuel Beckett , Peter Turrini, Thomas Bernhard, Alexis Bug a Andreas Laubert, Werner Buhss , Urs Widmer, Johann Nestroy). Za svoje dramatické texty dvakrát získal Cenu Alfréda Radoka (2002 – Neha, 2005 – Smajlíci), ďalšie texty mu priniesli nominácie v súťaži pôvodných dramatických textov Dráma vyhlasovanej Divadelným ústavom v Bratislave (2000 – Niečoho viac niečoho menej, 2001 – Negativisti).
Maja Hriešik (1978) Narodila sa v Novom Sade, v Srbsku, od roku 1997 žije v Bratislave, kde vyštudovala odbor estetika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Počas štúdia spolupracovala ako hosťujúci dramaturg s brnianskym HaDivadlom a jeden semester strávila na študijnom pobyte na Rose Bruford College v Londýne. Venuje sa aj prekladaniu (Neil LaBute, Rimini Report, Nebojša Romčević, Dušan Kovačević) a publikačnej činnosti.
Roman Olekšák a Maja Hriešik vystupujú ako režijné duo od roku 2001, kedy po prvýkrát spolupracovali na inscenácii Paraziti Mariusa von Mayenburga, naštudovanej na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v spolupráci s občianskym združením Anima. Táto inscenácia bola nominovaná na Cenu za objav sezóny v ankete DOSKY 2002. Orientujú sa väčšinou na súčasnú európsku drámu, ale inscenovali aj vlastné prepisy a dramatizácie klasickej literatúry.